Adam Husár

22. marec 2025, Bratislava, Slovensko / Južný Libanon, Libanon

Dnešný deň, 22. marca 2025, je ďalším z desiatok dní, ktoré nám pripomínajú hrozbu, ktorú pre svet predstavuje sionizmus. Izrael dnes, opäť, zaútočil na Južný Libanon, bombardovaním vojenských cieľov, čím zvýšil napätie v už aj tak nestabilnej oblasti Blízkeho východu. Tieto neustále útoky sú nielen agresiou proti Libanonu, ale aj pokračovaním deštruktívnej politiky, ktorá trvá už viac ako sedem desaťročí.

Zatiaľ čo Európa kritizuje krajne pravicové režimy v iných častiach sveta, paradoxne, podporuje krajne pravicový režim v Izraeli, ktorý sa označuje za „záchranu demokracie“ a „obranu zvrchovanosti“. Toto je čistý paradox, ktorý odráža zásadné nedostatky našich hodnôt a politiky na medzinárodnej scéne. Ako môžeme v jednej ruke zdvihnúť hlas proti zjavnej autoritárskej tendencii, kým druhou rukou podporujeme režim, ktorý v mene tej istej „demokracie“ porušuje základné ľudské práva a bezohľadne okupuje územia?

Sionizmus: Hrozba pre mier a spravodlivosť

Sionizmus, ako ideológia, ktorá viedla k založeniu izraelského štátu na okupovaných palestínskych územiach, sa dnes stal veľkou hrozbou pre globálnu stabilitu a spravodlivosť. Nejde len o konkrétne vojenské akcie, ako sú dnešné útoky na Libanon, ale o širší kontext systematického porušovania práv Palestínčanov a iných obyvateľov Blízkeho východu, ktorí sa ocitajú pod vplyvom izraelskej vojenskej moci.

Izraelský sionizmus sa stále viac transformuje na krajne pravicový režim, ktorého cieľom je pretrvávanie a expanzia moci nad okupovanými územiami. Tento ideologický smer vedie k vytváraniu stále agresívnejšej politiky, ktorá je v príkrom kontraste s demokratickými hodnotami, ktoré sú oficiálne hlásané. Dnes Izrael už nie je len štátom s pôvodným cieľom obrany a bezpečnosti svojich obyvateľov, ale sa stal mocnosťou, ktorá sa bezohľadne usiluje o kontrolu nad ďalšími územiami a potláča práva miestnych obyvateľov, vrátane Palestínčanov a Libanoncov.

Práve dnes, keď Izrael zasiahol Južný Libanon, je zrejmé, že ide o pokračovanie politiky, ktorá sa sústreďuje na teroristické metódy a skutočnú destabilizáciu regiónu. Vojenské akcie Izraela nielenže ohrozujú Libanon, ale prispievajú k ďalšiemu eskalovaniu napätia medzi národmi a kultúrami, ktoré žijú v tejto oblasti už stovky rokov v koexistencii.

Európa a paradox podpory krajnej pravice v Izraeli

V Európe máme tendenciu vyjadrovať silnú kritiku krajne pravicových režimov v iných častiach sveta. Často poukazujeme na nedostatky demokracie, porušovanie ľudských práv a autoritárske praktiky v krajinách ako Maďarsko, Poľsko či Rusko. Tieto krajiny sú považované za nepriateľov otvorenej spoločnosti, v ktorej by mali byť hodnoty slobody, rovnosti a právneho štátu vždy na prvom mieste.

Avšak, keď ide o Izrael, situácia sa dramaticky mení. Izrael, ktorý sa často označuje ako demokratický štát Blízkeho východu, je v skutočnosti čoraz viac doménou krajnej pravice a militarizmu. Ak v Európe kritizujeme krajne pravicové autoritárske režimy v iných štátoch, ako môžeme zároveň podporovať krajne pravicový režim v Izraeli, ktorý sa s týmito režimami v niektorých aspektoch nesie rovnaké charakteristiky? Týmto paradoxom sa odkrýva rozpor medzi našimi hodnotami a našimi činmi.

V očiach mnohých je podpora Izraela za každú cenu známkou dvojitého morálneho štandardu. Kým v prípade iných krajín vo svete by sme takéto praktiky jednoznačne odsúdili, v prípade Izraela sa zrazu objavuje množstvo výhovoriek, ktoré zameriavajú pozornosť na izraelskú „bezpečnosť“ a „právo na obranu“. Je neakceptovateľné, aby sme pokračovali v podpore krajného militarizmu a ignorovali fakt, že Izrael odmieta rokovania o spravodlivej mierovej dohode a pokračuje v svojich vojnách proti zraniteľným komunitám.

Sionizmus ako hrozba pre spravodlivosť

Sionizmus nie je len politickým hnutím, ale aj hlbokou ideologickou hrozbou, ktorá dnes ohrozuje základy spravodlivosti a rovnosti v regióne. Podľa medzinárodného práva, okupačné sily majú povinnosť chrániť obyvateľov okupovaných území a zabezpečiť ich základné práva. Izraelský sionizmus však namiesto ochrany mieru a ochrany práv menšín uprednostňuje militarizovanú expanziu a systematické porušovanie ľudských práv. Tento prístup vytvára stále väčší stres a napätie v Blízkom východe a stáva sa vážnym bezpečnostným rizikom aj pre zvyšok sveta.

Solidarita s Palestínou a Libanonom: Akt ľudskosti

V tejto neľahkej dobe, keď sa zdá, že svet je čoraz viac rozdelený medzi veľké mocnosti a rozvíjajúce sa konflikty, by mala byť solidarita s Palestínou a Libanonom aktom ľudskosti. Nie je to len otázka politických postojov, ale aj základnej ľudskej spravodlivosti. Ľudia, ktorí žijú v Palestíne a Libanone, trpia už príliš dlho. Čelí sa im vojenským útokom, masakrom, zničeniu ich domovov a rozdeleniu ich spoločností.

Podpora týchto národov, ktoré bojujú za svoje práva a slobodu, by mala byť našou morálnou povinnosťou. Nezáleží na tom, aký je náš pôvod, náboženstvo alebo politická orientácia. Ludské práva sú univerzálne a každý človek, ktorý je podrobený útlaku a násiliu, si zaslúži našu pomoc a podporu. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby sme v našich krajinách podporovali hlas tých, ktorí sa zrazu nemôžu vyjadriť kvôli vojenskému potlačovaniu, a pomáhali im prinášať spravodlivosť a slobodu.

Záver

Dnešný útok Izraela na Južný Libanon je ďalším krokom v eskalácii konfliktu na Blízkom východe, ktorý má vážne globálne dôsledky. Sionizmus ako ideológia dnes predstavuje vážnu hrozbu pre globálny mier a stabilitu, a naša odpoveď by mala byť jednoznačná. Solidarita s Palestínou a Libanonom je aktom ľudskosti, ktorý by mal viesť k spravodlivejšiemu svetu.

Kým Európa kritizuje krajne pravicové režimy v iných častiach sveta, mala by sa pozrieť do zrkadla a zamyslieť sa nad tým, prečo stále podporuje režim, ktorý zraňuje tisíce nevinných ľudí. Dnešné činy Izraela sú len ďalším dôkazom, že sionizmus je stále živý a je nevyhnutné ho postaviť pred súd medzinárodnej spravodlivosti.

Za slobodu Palestíny a Libanonu. Za spravodlivosť pre všetkých.