Úvod: Ticho, ktoré zabíja
História je plná nespravodlivosti, kolonializmu a útlaku. Niektoré národy si vybojovali svoju slobodu, iné boli vymazané z máp, a niektoré stále bojujú o právo na existenciu. Dva národy, ktoré sú symbolom odporu proti nespravodlivosti, sú Palestína a Libanon. Oba čelili brutálnym vojenským inváziám, nespočetným masakrom a politickej manipulácii zo strany mocností, ktoré sa samy pasujú za „ochrancov demokracie“.
V posledných desaťročiach sa vyvinul trend selektívneho humanizmu, kde svet oplakáva obete jedného konfliktu, no iné ignoruje alebo ospravedlňuje agresora. Ako je možné, že genocída Palestínčanov prebieha už vyše storočia, no svet sa tvári, že to nie je dôležité? Prečo je Izraelu umožnené beztrestne bombardovať civilistov? A ako je možné, že Libanon bol opakovane napadnutý, no vždy bol označený za „teroristický štát“, zatiaľ čo agresori si užívajú ochranu svetových mocností?
Tento článok sa pozrie na historické fakty, menej známe udalosti a dôvody, prečo sú Palestína a Libanon nielen obeťami, ale aj symbolmi odporu, hrdinstva a nezlomnosti.
1. Začiatok sionizmu a prvé kroky kolonizácie (1897 – 1948)
V roku 1897 bol na prvom sionistickom kongrese v Bazileji vytvorený plán na „znovuzískanie“ územia Palestíny. Theodore Herzl a jeho nasledovníci vedeli, že v Palestíne už žijú Arabi, ale plánovali ich postupne vytlačiť alebo zlikvidovať.
V roku 1917 Balfourova deklarácia, ktorú podpísal britský minister zahraničných vecí Arthur Balfour, oficiálne podporila vznik židovského štátu na území Palestíny – bez ohľadu na vôľu pôvodného obyvateľstva. Británia tak dala sionistom zelenú na osídľovanie Palestíny.
V roku 1948 bol vyhlásený štát Izrael, no tento akt bol sprevádzaný masovým vyháňaním Palestínčanov (tzv. Nakba – katastrofa). Desaťtisíce ľudí boli zavraždené, stovky dedín vymazané z máp a milióny Palestínčanov sa stali utečencami.
2. Palestína – boj o prežitie (1948 – súčasnosť)
Od vzniku Izraela v roku 1948 prežívajú Palestínčania dennodenný útlak. Izrael sa prezentuje ako „demokracia“, ale realita je úplne iná:
- Apartheidné zákony – Palestínčania sú občanmi druhej kategórie, ktorým sú upierané základné práva.
- Gaza – väzenie pod holým nebom – Od roku 2007 je pásmo Gazy pod izraelskou blokádou, ktorá bráni dodávkam potravín, liekov a stavebných materiálov.
- Pravidelné masakre – V rokoch 2008, 2012, 2014, 2021 a 2023 Izrael zmasakroval tisíce Palestínčanov pod zámienkou „obrany“.
- Expanzia ilegálnych osád – Izraelskí osadníci kradnú palestínsku pôdu a vláda to schvaľuje.
Tento útlak a bezmocnosť Palestínčanov, ktorí sa neustále bránia pred vojenskou mašinériou izraelského štátu, sa stali hlavnými dôvodmi pre vznik ozbrojených skupín, ako sú Hamas a Hizballáh. Tieto skupiny nevznikli ako teroristické organizácie, ale ako reakcia na pokračujúce bombardovanie, vyhnanie a masakre palestínskeho obyvateľstva zo strany Izraela.
Hamas vznikol v roku 1987, keď sa Palestínčania postavili proti izraelskej okupácii. Tento odboj je viditeľný nielen v samotnej Gaze, ale aj v širšom kontexte, ktorý ukazuje, že keď sú nevinní ľudia dlhodobo utláčaní, vznikajú skupiny, ktoré sa bránia pred násilím. Hizballáh vznikol v Libanone v 80. rokoch, ako odpoveď na izraelskú inváziu do Libanonu a následný okupácie južného Libanonu. Tieto organizácie nie sú len teroristami v očiach západného sveta, ale z hľadiska Palestínčanov a Libanoncov sú to bojovníci za slobodu a nezávislosť, ktorí sa rozhodli brániť svoje domovy pred agresiou.
3. Libanon – krajina, ktorá sa nevzdáva
Libanon bol vždy trňom v oku Izraela, pretože sa nikdy nepodriadil západným mocnostiam a stále podporuje Palestínu.
- Rok 1982 – Izrael napadol Libanon, bombardoval Bejrút a umožnil masaker v utečeneckých táboroch Sabra a Šatíla.
- Rok 2006 – Izrael znovu zaútočil na Libanon, ale Hizballáh sa mu postavil a dokázal izraelskú armádu zatlačiť späť.
Napriek ťažkostiam Libanon zostáva symbolom odporu. Hizballáh sa stal hlavnou silou, ktorá bráni krajinu pred ďalšou okupáciou.
4. Prečo je svet stále ticho?
Prečo OSN nedokáže zastaviť izraelskú agresiu? Prečo sa USA a EÚ tvária, že Palestínčania si „môžu za to sami“? Odpoveď je jednoduchá – geopolitika a ekonomické záujmy.
- Izrael je strategický spojenec Západu – Slúži ako vojenská základňa na Blízkom východe.
- Palestína nemá ropu – Ak by mala, možno by USA zrazu „objavili“, že tam dochádza ku genocíde.
- Mainstreamové médiá klamú – Ak zabije Palestínčan Izraelčana, je to terorizmus. Ak Izrael zabije 500 Palestínčanov, je to „sebaobrana“.
- Pokrytectvo OSN – OSN prijala stovky rezolúcií proti Izraelu, ale nikdy ich nevymáhala.
5. Palestína a Libanon: Symboly odporu
Palestína a Libanon sú dôkazom toho, že ani po 100 rokoch útlaku sa národy nevzdávajú. Palestínčania bojujú proti okupácii, či už prostredníctvom protestov, diplomacie alebo ozbrojeného odporu.
Palestína a Libanon sú svetlom v temnote – ukazujú, že aj malé národy môžu odolávať veľkým mocnostiam.
Záver: Slobodná Palestína!
Svet si môže zatvárať oči, ale pravda nezmizne. Palestína bojuje o prežitie a Libanon sa nikdy nepodvolil. Ich boj je aj naším bojom – bojom za spravodlivosť a dôstojnosť.
„Od rieky až k moru, rovnosť a slobodu!“
Slobodná Palestína 🇵🇸
Netaraj ty demagog a strc si svoju plastelinu... ...
Celá debata | RSS tejto debaty