Adam Husár

NATO – Severoatlantická aliancia: Záruka bezpečnosti, alebo geopolitický nástroj?

NATO vzniklo ako vojenský pakt proti Sovietskemu zväzu. Dnes má 32 členov a Slovensko je jedným z nich. Čo nám prinieslo?

Na jednej strane kolektívnu obranu – princíp „jeden za všetkých, všetci za jedného“ znamená, že ak by Slovensko bolo napadnuté, bránil by nás celý Západ. Reálne to odstrašuje agresorov a prináša nám bezpečnostný štít, ktorý by sme sami nikdy nevybudovali.

Na druhej strane však musíme nasledujúce dekády investovať 2 % HDP do zbrojenia, zúčastňovať sa vojenských misií mimo Európy (Irak, Afganistan), a v prípade eskalácie byť súčasťou konfliktov, ktoré nemusia byť v našom priamom záujme.

Z pohľadu geopolitiky je NATO nástrojom vplyvu USA, a nie každý člen má rovnaké slovo. Slovensko nemá veľkú možnosť ovplyvniť smerovanie aliancie, ale musí sa prispôsobiť.

OSN – Organizácia Spojených národov: Ideály vs. realita

OSN bola založená po druhej svetovej vojne so šľachetným cieľom – zabrániť ďalšej svetovej vojne, podporovať ľudské práva a medzinárodnú spoluprácu. A áno, vytvorila rámce pre mierové rokovania, pomoc rozvojovým krajinám či ochranu utečencov.

Ale realita?

Bezpečnostná rada OSN je paralyzovaná vetom veľmocí – USA, Ruska, Číny, Francúzska a Británie. Kedykoľvek sa objaví rezolúcia, ktorá nevyhovuje jednému z nich, zablokuje ju. OSN nebola schopná zastaviť vojny v Rwande, Sýrii, na Ukrajine ani genocídu v Palestíne

Okrem toho je OSN dnes byrokratický kolos so stovkami agentúr, ktoré často duplikujú prácu, čerpajú obrovské rozpočty a majú minimálny vplyv. Mnohé štáty, ktoré porušujú ľudské práva, sedia v Rade pre ľudské práva – paradox, ktorý znižuje dôveryhodnosť celej organizácie.

Tak čo nám teda priniesli?

Pozitíva:

• Stabilitu a mier v našom regióne (najmä cez EÚ a NATO),
• Voľný pohyb osôb a pracovných príležitostí v EÚ,
• Bezpečnostnú ochranu pred vonkajšími hrozbami cez NATO,
• Medzinárodné fóra na riešenie globálnych problémov cez OSN.

Negatíva:

• Obmedzenú suverenitu malých štátov,
• Povinnosti bez rovnakého vplyvu (hlavne v NATO),
• Neefektívnosť a byrokraciu (najmä OSN a čiastočne EÚ),
• Pocit, že o nás rozhodujú „niekde inde“.

Záver: Potrebujeme reformu, nie slepú poslušnosť

Byť súčasťou EÚ, NATO a OSN je výhodou, ale nemalo by to znamenať, že nemáme právo kriticky rozmýšľať. Tieto inštitúcie musia slúžiť ľuďom – nie elitám, zbrojárskym firmám či byrokratom.

Slovensko by malo byť aktívnym a sebavedomým členom, ktorý sa nebojí ozvať, keď niečo nefunguje – či už ide o potraviny, vojenské výdavky alebo geopolitické hry.

Otázka nestojí tak, či byť súčasťou týchto štruktúr – ale ako v nich pôsobiť múdro, nezávislo a v prospech vlastných občanov.

Ak sa NATO nezbaví zlého mena – rozpútača vojen, EÚ ako zlého pána malých štátov, je na čase vystúpiť z týchto organizácií, a spolupracovať s nimi ako nečlenovia