V čase, keď svet hovorí o ľudských právach takmer denne, je čoraz zrejmejšie, že mnohé práva zostávajú len na papieri. Hovorí sa, že všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a právach. No kto má odvahu povedať, že to platí aj pre Palestínčana v Gaze, rómske dieťa v osade, či občana s ťažkým zdravotným postihnutím na Slovensku? A ak nie, kde zlyhala medzinárodná komunita a inštitúcie ako OSN?
🇵🇸 Palestína – symbol mlčania sveta
Už desaťročia sledujeme systematické porušovanie práv Palestínčanov. Domy sú ničené, civilisti umierajú, deti vyrastajú v strachu. Nie je normálne, aby v 21. storočí jedna krajina blokovala prístup k vode, liekom, pohybu či vzdelaniu inému národu. Svet to vidí, OSN to zaznamenáva, no konkrétne kroky viaznu. Medzinárodné právo je ignorované a ľudské práva sú v Gaze doslova zdeptané.
Slovensko by malo mať odvahu postaviť sa na stranu humanizmu. Uznanie Palestíny ako samostatného štátu by nebolo straníckym aktom, ale prejavom princípov, ku ktorým sa hlásime ako demokratický štát.
🧑🦱 Rómovia – medzi predsudkami a vylúčením
Aj doma máme problém, o ktorom sa buď mlčí, alebo sa politicky zneužíva. Rómske komunity žijú na okraji spoločnosti – niekedy doslova, v osadách bez vody, elektriny a prístupu ku kvalitnému vzdelaniu. Neraz sú terčom nenávisti, výsmechu či strachu, pričom veľká časť populácie ich vníma ako „problém“. Ale skúsme to otočiť – čo by sa stalo, keby sme prestali s rozdeľovaním a začali so skutočnou integráciou?
Riešenie nie je v potláčaní alebo sťahovaní, ale v adaptácii: bývanie medzi ostatnými, práca, inkluzívne školy. Mestá, nie osady. Budúcnosť, nie opakovanie biedy.
♿ ŤZP – neviditeľní občania
Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím a ŤZP/S sú často neviditeľní v očiach verejnosti aj politikov. Ich potreby sú zredukované na dávky, ale ich práva na dôstojný život, vzdelanie, prácu a pohyb ostávajú nedotiahnuté. Chýba bezbariérovosť, chýbajú asistenti, chýba vôľa.
Mnohí z nich žijú izolovane, bez podpory a častokrát aj bez hlasu. Na Slovensku si stále neuvedomujeme, že „rovnosť príležitostí“ nie je slogan, ale konkrétna práca: prístupné budovy, služby, školy, verejná doprava, dôstojný príjem.
🇺🇳 OSN – nádej alebo ilúzia?
Organizácia Spojených národov vznikla, aby chránila mier a ľudské práva. No dnes je čoraz častejšie terčom kritiky za nečinnosť a byrokraciu. Rozhodnutia Bezpečnostnej rady paralyzuje právo veta. Humanitárne výzvy sú ignorované. OSN varuje, apeluje, no často bez reálneho dosahu.
Otázka znie: má ešte zmysel veriť v OSN? Odpoveď znie – áno, ale iba ak jej členské štáty konečne prestanú hrať politiku na úkor spravodlivosti. Ľudské práva nie sú diplomacia, ale základ civilizácie.
🔚 Záver: Ľudské práva nie sú luxus – sú minimum
Nezabúdajme, že ak dnes zatvárame oči pred porušovaním práv iných, zajtra môžu byť porušené tie naše. Ľudské práva musia platiť pre každého – bez ohľadu na národnosť, vierovyznanie, zdravotný stav či sociálnu situáciu.
Slovensko má možnosť byť hlasom tých, ktorí ho nemajú – a malo by túto možnosť využiť. Pretože mlčanie je súhlas.
Celá debata | RSS tejto debaty