Adam Husár

Musíme si pripomenúť jednu jednoduchú, no často zabúdanú pravdu: moslimovia sú ľudia. Ľudia so svojimi snami, rodinami, nádejami, ale aj obavami a bolesťou. A keď sa pozrieme na to, čo sa deje v Palestíne, je zrejmé, že svet nevidí túto ľudskosť tak, ako by mal. Izrael pácha to, čo mnohí nazývajú genocídou — systematickým ničením, ktoré neberie ohľad na nevinné životy. A napriek tomu je pre mnohých táto situácia akceptovaná alebo prehliadaná.

Včera Izrael zaútočil na Irán. Odpoveď Iránu bola jasná a nevyhnutná: akákoľvek agresia nezostane bez reakcie. A pritom je najväčším paradoxom, že práve tie deti, matky, rodiny, ktoré trpia v Palestíne a Iránu, sú tie, ktoré nesmú zaplatiť cenu za chyby dospelých a politikov.

Nie je možné ignorovať, že po všetkých tých genocídach, ktoré sú na moslimských štátoch páchané, Izrael stratil morálny nárok byť štátom v akejkoľvek podobe, ktorá znamená potláčanie a útlak iných. Je oxymorón, že Európa, ktorá sa tak vehementne bráni vzostupu krajných pravíc vo vlastných radoch, zároveň toleruje a dokonca rešpektuje podobné tendencie v Izraeli. Tam, kde by sme očakávali, že sa budeme učiť z histórie a chyby minulosti nebudeme opakovať, tam sa deje opak.

Izrael používa taktiky, ktoré nezodpovedajú demokratickým princípom – zatvára ľudí bez súdneho procesu, unáša aktivistov, ktorí chcú len pomôcť Palestínčanom, a jeho tajná služba Mossad vykonáva operácie, ktoré pripomínajú tie najtemnejšie kapitoly histórie. To všetko sa začalo už pred viac ako sto rokmi, s ideológiou sionizmu, ktorú založil Theodor Herzl.

Musíme sa zamyslieť, kam nás vedie táto cesta. Nie je to cesta spravodlivosti, nie je to cesta mieru. Je to cesta rozdelenia, utrpenia a neustáleho konfliktu. A v strede toho všetkého sú ľudia – obyčajní ľudia, ktorých životy sú zmenené navždy.

Toto nie je len konflikt o územie alebo politiku. Je to výzva na znovuobjavenie ľudskosti, rovnosti a základných ľudských práv pre všetkých bez ohľadu na vieru, národnosť či pôvod.

Ak chceme, aby svet bol lepší, musíme začať od toho, že uvidíme tých druhých ako rovnocenných. Že za každou správou, za každým číslom obetí, sa skrývajú ľudské bytosti. Len vtedy môže prísť skutočný mier.

Diel 2: Vytiahnime palestínske vlajky a poďme na pochod za Palestínu

Svet si nemôže dovoliť zostať ľahostajný k utrpeniu Palestínčanov. Je čas, aby sme zdvihli hlasy za tých, ktorí sú dlhodobo utláčaní a zbavení základných ľudských práv. Preto vyzývam všetkých, ktorí cítia spolupatričnosť, aby sa pridali k nám na pokojný pochod za Palestínu.

Kedy a kde?
Termín a miesto konania pochodu oznámim včas dopredu, aby mal každý možnosť sa pripraviť a pripojiť. Budeme zdieľať všetky potrebné informácie cez sociálne siete a dostupné komunikačné kanály, aby sa nikto nestratil.

Prečo ísť na pochod?
Pochod je silným symbolom solidarity a pripomienkou, že hlas ľudí má váhu. Nesmieme mlčať, keď sú stovky tisíc nevinných ľudí vystavení násiliu, obmedzeniam a smrtiacej beznádeji. Zobrať do rúk palestínske vlajky znamená vyjadriť podporu spravodlivosti, ľudskosti a mieru.

Ako sa zapojiť?

• Príďte pokojní, s rešpektom ku všetkým zúčastneným.
• Prineste palestínske vlajky, transparenty, ktoré vyjadrujú podporu a požiadavky mieru.
• Dodržujte bezpečnosť a pokyny organizátorov.
• Zdieľajte informácie o pochode medzi svojimi priateľmi a rodinou, aby sa nás stretlo čo najviac.

Čo chceme dosiahnuť?
Aby svet neprestal vnímať tragédiu v Palestíne ako ľudskú katastrofu, nie len politický konflikt. Aby sme ukázali, že násilie a útlak nemajú miesto v modernom svete. Aby sme vyzvali k dialógu, spravodlivosti a trvalému mieru.

Pridajte sa k nám a staňte sa súčasťou hnutia, ktoré chce priniesť zmenu. Spoločne môžeme vytvoriť tlak na tých, ktorí rozhodujú, aby ukončili nespravodlivosť.

Vytiahnime palestínske vlajky a poďme na pochod za Palestínu – za spravodlivosť, za ľudskosť, za mier.