Adam Husár

Kde končí pomoc EÚ pre Palestínu? V rukách Izraela, nie v rukách Palestíncov.

Západ sa rád tvári humánne. Rád hovorí o pomoci, o ľudských právach, o solidarite s trpiacimi. No keď príde na Palestínu, celý ten hodnotový systém sa rúca ako domček z karát. Európska únia každoročne uvoľňuje stovky miliónov eur na humanitárnu pomoc Palestíne. A teraz si položme jednoduchú, ale zásadnú otázku: Kde tá pomoc naozaj skončí?

Nie v Gaze. Nie v nemocnici. Nie pri deťoch.

Pomoc totiž prechádza cez filter Izraela. Ten kontroluje každé euro, každú krabicu liekov, každú sanitku, každú dodávku múky. Izrael rozhoduje, čo vôbec smie vstúpiť do Gazy alebo Západného brehu. A to v praxi znamená, že pomoc, ktorú má EÚ akože adresovať priamo civilnému obyvateľstvu, je drasticky zredukovaná, mešká, alebo je úplne zablokovaná.

Kto dáva Izraelu to právo kontrolovať cudzie dary určené pre iný národ?

Je to jednoduché: vojenská moc, politické krytie a morálna beztrestnosť. Izrael si systematicky uzurpuje právo byť gatekeeperom pomoci, ktorú sám nefinancuje. Tvári sa ako správca zásob, ktoré nikdy nevlastnil. Výsledok? Humanitárna pomoc sa mení na politický nástroj vydierania.

Každý cent, ktorý EÚ pošle Palestíne, je pod kontrolou toho istého štátu, ktorý tú Palestínu blokuje, bombarduje a dusí. A Brusel mlčí. Odsúdi extrémy, no ignoruje systém. Vyhlási solidaritu, ale neurobí nič pre to, aby pomoc aj reálne dorazila tam, kde má.

Európska únia si rok čo rok umýva ruky od viny za utrpenie v Gaze a na Západnom brehu tým, že posiela humanitárnu pomoc. Milióny eur, tony liekov, potraviny, zdravotnícky materiál. Na papieri to vyzerá ako pomoc. V realite je to ilúzia.

Prečo? Lebo Izrael.

Pomoc Palestíne nemôže prísť priamo. Nemôže prejsť bez kontroly. Každý cent, každá krabica, každý respirátor, každý kus chleba – všetko ide cez ruky Izraela. Blokáda, ktorú Tel Aviv systematicky udržiava už od roku 2007, je totálna. Je to ekonomická a logistická dusivá slučka, ktorú má Izrael pevne omotanú okolo krku Palestíny.

Európa platí – Izrael rozhoduje

Pomoc poslaná do Gazy nie je priamo kontrolovaná palestínskymi autoritami alebo nezávislými agentúrami. Vstup a distribúciu schvaľuje izraelská armáda. Bez jej súhlasu nevojde ani dezinfekcia. V roku 2023 OSN upozornila, že len 30 – 40 % plánovanej pomoci sa reálne dostalo k príjemcom. Zvyšok bol buď zadržaný, zničený alebo zablokovaný bez vysvetlenia.

Humanitárna pomoc ako zbraň

Toto už nie je len byrokratická kontrola. Toto je zneužívanie pomoci ako nástroja trestu. Izrael systematicky uplatňuje tzv. „kolektívny trest“ – vinu militantov prenáša na celú populáciu. Zásoby paliva sa zadržiavajú, lieky sa znehodnocujú čakaním na hraniciach, stavebný materiál sa označí ako „dvojúčelový“ a zablokuje. Výsledkom je kolaps nemocníc, hlad, chaos.

A EÚ? Platí. Mlčí. Morálne kolabuje.

Kto kontroluje pomoc, ten kontroluje realitu

Izrael má plnú moc nad tým, ako pomoc vyzerá. Môže z nej urobiť dôkaz, že nie je potrebná, alebo že ju Hamas kradne. Môže ju použiť ako vyjednávací nástroj – alebo ju zadržať ako odvetu. A Európa to celé umožňuje, pretože nemá odvahu podmieniť pomoc priamym doručením mimo izraelského filtra.

Realita?

Pomoc od EÚ nejde Palestíncom. Ide cez Izrael. A to nie je pomoc – to je dohľad, selekcia, zadržiavanie. EÚ tak nevedomky (alebo vedome?) pomáha udržiavať stav, ktorý samotná nazýva „humanitárnou katastrofou.“

V skratke: EÚ platí, Izrael rozhoduje, Palestínčania trpia.