Adam Husár

Od roku 2014, kedy Rusko anektovalo Krym a začala sa vojna na východe Ukrajiny, prešlo desať rokov. Desať rokov, počas ktorých zomreli desaťtisíce ľudí, milióny boli nútené opustiť svoje domovy a zničené boli celé mestá. Z vojenského konfliktu sa postupne stala vojna s prvkami genocídy — najmä po masívnej invázii Ruska vo februári 2022, keď sa Ukrajina premenila na bojisko, kde sa každodenné prežitie stalo hrdinstvom.

Ako to všetko začalo

Korene konfliktu siahajú hlboko. Po protestoch na Majdane v Kyjeve (2013 – 2014), ktoré viedli k zvrhnutiu proruského prezidenta Viktora Janukovyča, nasledovalo rýchle obsadenie Krymu ruskými silami. Vzápätí vypukli boje na Donbase medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami podporovanými Ruskom.

Medzinárodné dohody ako Minsk I a Minsk II boli pokusmi o zmrazenie konfliktu, no reálne nepriniesli trvalý mier. Od roku 2022, keď sa začala rozsiahla invázia, sa vojna vystupňovala do otvorenej agresie s tisíckami civilných obetí a množstvom dôkazov o vojnových zločinoch a cielených útokoch na civilné obyvateľstvo.

Genocída alebo vojna?

Otázka, či ide o genocídu, je silne citlivá a právne náročná. Ukrajinská strana aj niektorí západní experti tvrdia, že Rusko sa dopúšťa genocídnych činov — systematické útoky na civilistov, deportácie detí, pokusy vyhladiť ukrajinskú identitu. Mnohé z týchto činov sú momentálne predmetom vyšetrovania Medzinárodného trestného súdu.

Či už ide o „vojnu“, „agresiu“ alebo „genocídu“, jedno je isté — utrpenie civilného obyvateľstva je obrovské.

Svet sleduje, ale nekoná dosť

Západné krajiny vrátane USA poskytli Ukrajine vojenskú a humanitárnu pomoc, no zároveň sa opatrne vyhýbajú priamemu vojenskému zásahu, ktorý by mohol viesť k tretej svetovej vojne. Sankcie voči Rusku oslabujú jeho ekonomiku, no neukončili konflikt. Rusko tvrdí, že bráni svoj národný záujem, zatiaľ čo Ukrajina bojuje o prežitie svojej štátnosti a národnej identity.

Potrebujeme mier. Potrebujeme dialóg.

Po desiatich rokoch vojny je zrejmé, že víťazstvo nebude rýchle ani jednoduché. Každý deň, ktorý prejde bez riešenia, znamená ďalšie mŕtve deti, zničené domy a zlomené životy. Práve preto by sa mali k rokovaciemu stolu čím skôr posadiť:

• Vladimir Putin, prezident Ruskej federácie
• Volodymyr Zelenskyj, prezident Ukrajiny,
• Prezident Spojených štátov amerických, ktorý predstavuje hlavného spojenca Ukrajiny a kľúčového hráča v medzinárodnej politike.

Mier nebude znamenať kapituláciu Ukrajiny, ale nájdenie riešenia, ktoré zachová jej suverenitu a prinesie spravodlivosť obetiam. Mier nebude jednoduchý, ale bude nevyhnutný.

Záver

Ukrajina už desať rokov krváca. A svet sa stále nezhodol, ako tento konflikt ukončiť. Možno nenastal ideálny čas na mierové rozhovory, no určite už prešiel ten, kedy sme si mohli dovoliť ich odkladať. Je čas, aby sa namiesto zbraní ozvali hlasy diplomacie.